- Informácie
- Výstavba, územný rozvoj a doprava
- Voľnočasové aktivity
- Participácia
- Bezpečnosť v Lamači
- Občianska vybavenosť
- Zdravotné stredisko
- Lekáreň
- Veterinárna starostlivosť
- Pošta
- Rímskokatolícky farský úrad Bratislava-Lamač
- Správa cintorína
- Reštauračné a pohostinské služby
- Starostlivosť o telo
- Sociálne zariadenia
- Hlavné mesto SR Bratislava
- Bratislavský samosprávny kraj
- Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.
- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Dopravný podnik Bratislava, a.s.
- Policajný zbor SR
- Hasičský a záchranný zbor SR
- Úrady a inštitúcie
- Základná škola
- Materská škola
- Hlavné mesto SR Bratislava
- Bratislavský samosprávny kraj
- Okresný úrad Bratislava
- Rímskokatolícky farský úrad Bratislava-Lamač
- Lesné spoločenstvo majiteľov urbáru a lesnej spoločnosti Bratislava-Lamač, p.s.
- Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.
- Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.
- Dopravný podnik Bratislava, a.s.
- Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy
- Policajný zbor SR
- Hasičský a záchranný zbor SR
- Komunikácia
Bitka pri Lamači 22. júla 1866
Pruské prieskumné hliadky sa už 19.júla 1866 objavili v Malackách a o dva dni neskorej pruská armáda obsadila Stupavu. Vtedy bolo jasné, že čoskoro nastane prímerie. Preto pruský generál Eduard von Franseczky dostal rozkaz ihneď tiahnuť na Bratislavu a obsadiť ju. No to nebola ľahká úloha. Cesta zo Stupavy do Bratislavy pri Lamači prechádza prielomom Malých Karpát. Po oboch stranách cesty sú pomerne vysoké hory, teda sa tu nachádza strategicky obranný bod. Rakúske vojsko, ktorému v Bratislave velil arciknieža Albrecht.
Gróf Thun, už 18.júla umiestnil jednu brigádu ktorej velil plukovník Mondela, ktorú rozmiestnil nasledovne:
Pravé krídlo sa opieralo nad Františkovým dvorom (Hrubý Pleš), odtiaľ sa pozície Rakúšanov tiahli na západ k poliam Leskáre a k železničnému násypu, ktorý chránil veľkú časť Mondelovej brigády.
Ľavé krídlo sa opieralo o východné a severovýchodné svahy Devínskej Kobyly. Rakúske delostrelectvo bolo umiestnené pri Lamači a Dúbravke, odkiaľ ovládalo cestu Stupava- Bratislava. Pôvodná brigáda bola 19.-21.jula zosilňovaná, deň pred bitkou dorazil 9. rakúsky horský pluk.
V nedeľu 22.júla ráno začala časť pruského vojska útok na Lamač. Druhá časť pod velením generálmajora Boseho postupovala cez horské chodníky na Kamzík s cieľom obísť rakúsku obranu a obsadiť Bratislavu. Okolo pol 7.hodine zaznel prvý výstrel rakúskeho dela proti pruskej armáde. Pruské jednotky boli odrazené a okolo 8.hodiny dostal generál Eduard von Franseczky správu, že prímerie už bolo uzavreté a je platné od 12.hodiny 22.júla 1866. Prímerie malo vstúpiť do platnosti o necelých päť hodín. Pruský generál nasadil do boja väčší počet delostrelectva, čím vznikol delostrelecký súboj. Jeho dôsledkom v Lamači, ale hlavne v Dúbravke vznikli veľké požiare. To však pruským jednotkám, hoci boli v prevahe, nepomohlo a ich útok bol odrazený. A tak celý úspech bojov pri Lamači závisel od výsledku bočného manévru brigády generálmajora Boseho. Postup brigády bol vzhľadom na ťažký terén pomalý. Keď sa však dostal na Kamzík, bolo 12 hodín a prímerie vstúpilo v platnosť.
Určením demarkačnej čiary, ktorá prebiehala Záhorskou Bystricou, sa skončili posledné boje tejto prusko- rakúskej vojny o nadvládu nad Nemeckom a strednou Európou.