Územný vývoj mesta po roku 1945

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a neskôr pričlenením priľahlých obcí k mestu. Národný výbor mesta Bratislavy v súčinnosti s národnými orgánmi na Slovensku už koncom roka 1945 riešil pripojenie okolitých obcí. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21.12.1945 bolo dňom 1.4.1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí: Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory (Karlova Ves bola pričlenená už v roku 1943).

V máji 1949 sa pre mesto utvoril Ústredný národný výbor s okresnou pôsobnosťou s trinástimi pomocnými orgánmi- obvodnými radami ( štyri vo vnútri mesta a ostatnými v okrajových častiach).
V roku 1954 na základe zákona o národných výboroch bol Ústredný národný výbor v Bratislave postavený na úroveň kraja. Vtedy vznikli aj štyri národné výbory.

Zákon číslo 65/1960 Zb. o národných výboroch mení ÚNV Bratislava na Mestský národný výbor s právomocou ONV. V tomto roku sa vytvorilo dvanásť mestských obvodov.

Rozhodujúci význam pre spoločensko-politické postavenie malo prijatie zákona o čsl. Federácii v roku 1968. Uznanie Bratislavy za hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky otvorilo pre mesto veľké perspektívy a posilnilo jeho politické a ekonomické funkcie ako hlavného mesta Slovenska. Právna úprava o hlavnom meste v SSR Bratislave je obsiahnuté v zákone Slovenskej národnej rady číslo 43/1968 Zb. Novelizáciou citovaného zákona zákonom SNR číslo 63/1971 Zb. a zákonným opatrením Predsedníctva SNR číslo 90/1971 Zb. nastalo v roku 1971 územné rozšírenie mesta o ďalších sedem obcí: Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce, Čuňovo, a mesto sa rozdelilo do štyroch územných obvodov Bratislava 1 až Bratislava 4.

Zákonom SNR číslo 127/1985 Zb. mení sa znenie zákona číslo 43/1968 Zb. o hlavnom meste SSR Bratislave. ods. 1: " Územie hlavného mesta SSR Bratislavy sa člení na mestské obvody Bratislava 1, Bratislava2, Bratislava 3, Bratislava 4 a Bratislava 5." Územie mestského obvodu Bratislava 5, v znení vyhlášky Ministerstva vnútra SSR číslo 3/1986 Zb., tvorí územie mestských častí Čuňovo, Jarovce, Rusovce a Petržalka.
Zákonom SNR číslo 377/1990 Zb. sa územie hlavného mesta SR Bratislavy člení na sedemnásť mestských častí: Staré Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov(vrátane katastrálneho územia Nivy a Trnávka), Vrakuňa, Nové Mesto(vrátane katastrálneho územia Vinohrady), Rača, Vajnory, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica, Čuňovo, Jarovce, Petržalka a Rusovce.

V zmysle paragrafu 6 citovaného zákona samosprávnymi orgánmi hlavného mesta SR sú mestské zastupiteľstvo a primátor hlavného mesta. Medzi funkcionárov samosprávy mesta patria primátor a 80 poslancov mestského zastupiteľstva, 17 starostov mestských častí a 434 poslancov miestnych zastupiteľstiev.
V zmysle paragrafu 14 odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh orgánov hlavného mesta plní Magistrát hl. mesta SR. Podľa nového územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. a nariadenie vlády č. 258/1996 Z.z. boli vytvorené okresy:
Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V.