Valentín Matrka

Jednou z mimoriadne výrazných historických osobností Lamača je roľnícky tribún, dlhoročný politický väzeň a člen Konfederácie politických väzňov Slovenska VALENTÍN MATRKA (13. 2. 1907 - 6. 11. 1980). Pochádzal z chudobnej maloroľníckej rodiny a už v detstve sa prejavil ako inteligentný mladý muž. Študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave, avšak ako štrnásťročný musel kvôli otcovej smrti zo školy odísť a obhospodarovať spolu s matkou zdedené polia. Hnaný túžbou po vzdelávaní však každú voľnú chvíľu strávil pri knihách. Po čase sa oňho ako o úspešného roľníka začala zaujímať vtedy vládnúca Agrárna strana a pozvala ho do svojich radov. Už v roku 1939 ako 32-ročný bol zvolený za lamačského richtára a v tomto roku založil aj Lesnú spoločnosť v Lamači. Stal sa vtedy najmladším richtárom zvoleným v priamych voľbách. Počas bývalého Slovenského štátu však strana zanikla a vo funkcii ho nahradil vládny komisár. Po skončení II. sv. vojny sa Valent Matrka v rokoch 1945-1946 opäť stal predsedom Národného výboru a vo voľbách v máji 1946 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe ako zástupca roľníkov a kandidát Demokratickej strany za bratislavský volebný kraj. Medzi občanmi bol považovaný za skutočného tribúna roľníkov na Záhorí, bol obľúbeným rečníkom, schopným organizátorom a zakladateľom miestnych organizácií v celom bratislavskom kraji. Po boľševickom prevrate v roku 1948 odmietol ponuku pokračovať v práci v Strane obrody, ktorá sa stala nástupkyňou Demokratickej strany v systéme komunistickej štátnej moci. Následne na to bol vylúčený z parlamentu a už v októbri roku 1948 bol zaradený do tábora nútených prác v Novákoch. Počas rokov 1949-1950 ho niekoľkokrát vzali do vyšetrovacej väzby a napokon 11. 5. 1950 odsúdili na štyri roky trestnice. Napriek fyzickému i psychickému týraniu vyšetrovateľmi ŠtB sa súdu nepodarilo dokázať jeho vinu. Odsúdili ho však, lebo sa trestných činov dopustil ako čelný predstaviteľ Demokratickej strany (citované z rozsudku). Po odvolaní sa prokurátora i samotného Valenta Matrku mu Najvyšší súd trest ešte zvýšil na 8 rokov. Z toho si odpykal vo väzení a v jáchymovských koncentračných táboroch sedem rokov a sedemnásť dní. Doma na neho čakali manželka s troma nezaopatrenými deťmi - pätnásťročnou Matildou a päťročnými dvojičkami Evkou a Valentom a stará mama - vdova. Po zhabaní majetku na ich pleciach zostal ako bremeno rozostavaný dom. Až Krajský súd v Bratislave Valenta Matrku 4. 3. 1968 spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Po prepustení z väzenia a návrate domov rýchlo pochopil, ako sa zmenila doba i ľudia. Kedysi sebavedomý roľník už nejestvoval. Poľnohospodárske družstvo založené v obci v roku 1952 nefungovalo a bolo v úpadku. Štátna moc prikázala Valentovi Matrkovi pracovať na JRD v obci v robotníckej funkcii. Postupne však prešiel všetkými pracoviskami, rastlinnou i živočíšnou výrobou, ako aj prácou v stredisku dopravy a mechanizácie. Napriek dlhoročnému väzneniu bol zdravý, silný a ako vždy v práci usilovný. Po dlhých rokoch neúspechov vzali sami členovia družstva jeho osud do vlastných rúk a v roku 1965 si za predsedu zvolili Valenta Matrku. JRD Lamač sa vzmohlo a po čase začalo patriť k najlepším v kraji. V roku 1974 prišlo k zlúčeniu troch susedných družstiev - Dev. Novej Vsi, Lamača a Záh. Bystrice do jedného družstva Devín. Hospodársky dvor v Lamači viedol vtedy už 67-ročný Valent Matrka až do svojej smrti. Priamo pri práci na hospodárskom dvore, ktorý inak stál ne jeho bývalom pozemku, utrpel mozgovú príhodu a po štyroch týždňoch v nedožitých 74 rokoch zomrel v nemocnici v Bratislave.

Zo študenta roľník

V novembri 2000 si mnohí priatelia, bývalí spolupracovníci a mnohí politickí väzni z rokov päťdesiatych pripomenuli 20. výročie smrti jednej z najvýraznejších postáv slovenského roľníctva na Záhorí, poslanca Ústavodarného národného zhromaždenia v Prahe Valentína Matrku (13.2.1907 - 6. 11. 1980). Narodil sa v obci Lamač - dnes mestská časť Bratislavy - v chudobnej maloroľníckej rodine. Jeho otec trikrát odišiel za prácou do Ameriky, aby za zarobené peniaze mohol vždy prikúpiť ďalší kúsok poľa. Bol hrdým príslušníkom roľníckeho stavu. Chcel hospodáriť na svojom a tak, aby čestne uživil svoju rodinu. Okrem zarobených peňazí vždy priniesol spoza mora i nové skúsenosti. Chcel hospodáriť čoraz lepšie a dosahovať tak vyššie a kvalitnejšie Úrody. Svoju príslušnosť k rodnej zemi a svoju lásku k pôde - živiteľke nebol ochotný vymeniť za nič na svete. Spoluobčania ho poznali ako veľmi pracovitého, čestného a hlboko veriaceho človeka. Tieto vlastnosti v plnej miere zdedil po ňom i jeho jediný syn Valent Matrka. Keď sa mu už začalo v hospodárení dariť. náhla smrť prekazila všetky jeho plány.

Z nádejného študenta - roľník

vo funkcii nahradil vládny komisár Matrkov štrnásťročný syn, ktorý úspešne študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave, musel zanechať štÚdium a pomáhať svojej matke, vdove, pri prácach na poli. Stal sa a zostal roľníkom. Napriek ťažkej situácii, v ktorej sa rodina po nečakanej otcovej smrti ocitla, pracoval mladý Valent spolu so svojou matkou na poli, a celé noci - hnan)' túžbou po vzdelávaní - prebdel pri knihách. Aj jeho okolie si všimlo, ako tento mladý muž rastie, ako dospieva nielen telesne, ale i duševne. Čoraz viac sa oňho, ako o Úspešného roľníka, začala zaujímať Vtedy vládnuca agrárna strana. Po dlhšom skúmaní a overovaní jeho schopností pozvala ho do svojich radov. Ponuku prijal. Videl v nej ďalšiu možnosť získať nové poznatky pre svoju prácu, lebo to bola roľnícka strana.

Už v roku 1939 ako 32-ročný bol zvolený za lamačského richtára.

Stal sa Vtedy najmladším richtárom zvolený v priamych voľbách.

Počas bývalého slovenského štátu agrárna strana zanikla. Matrku vo funkcii nahradil vládny komisár.

Po skončení druhej svetovej vojny bol v rokoch 1945- 1946 predsedom Národného výboru opäť Matrka. Vo voľbách v máji 1946 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe, ako zástupca roľníkov a kandidát Demokratickej strany za bratislavský volebný kraj. Na presvedčivom víťazstve tejto strany mal aj on svoj nemalý podiel. Medzi občanmi bol všeobecne považovaný za skutočného tribúna roľníkov na Záhorí. Bol dobrým a obľúbeným rečníkom, schopným organizátorom a zakladateľom miestnych organizácií v celom bratislavskom kraji.

Po boľševickom prevrate v roku 1948

Po odmietnutí ponuky pokračovať v práci v Strane obrody, ktorá sa stala nástupkyňou Demokratickej strany v systéme komunistickej štátnej moci, bol vylúčený z parlamentu a už v októbri 1948 bol zaradený do tábora nútených prác v Novákoch. Počas roku 1949 ho trikrát vzali do vyšetrovacej väzby. Napokon 27. 2. 1950 ho opätovne vzali do väzby a 11. mája 1950 odsúdili na štyri roky väzenia. Napriek neľudskému bitiu, fyzickému i psychickému týraniu vyšetrovatc1'mi ŠtB, súdu sa nepodarilo dokázať jeho vinu. Odsúdili ho však, lebo sa trestných činov dopustil ako čelný predstavitc1' Demokratickej strany (citované z rozsudku). Prokurátor i sám Matrka sa proti rozsudku odvolali, no pojednávanie na Najvyššom súde malo rovnaký priebeh. Len s tým rozdielom, že mu trest zvýšili na osem rokov. Z toho si odpykal vo väzení a v jáchymovských koncentračných táboroch sedem rokov a sedemnásť dní.

Doma zostala manželka s tromi nezaopatrenými deťmi - pätnásťročnou Matildou a päťročnými dvojičkami, Evkou a Valentom, a ich starou mamou - vdovou. Rozostavaný dom zostal ako ťažké bremeno na pleciach týchto dvoch žien. Krátko po rozsudku im zhabali prakticky všetok majetok, okrem rozostavaného domu. Takto od októbra 1948 s dvoma krátkymi prestávkami bol Matrka nepretržite vo väzení do 15. marca 1957.

Krajský súd v Bratislave ho 4. marca 1968 spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Po viac ako ôsmich rokoch doma

Po prepustení z väzenia a návrate domov rýchle pochopil, ako sa zmenila doba a ako sa zmenili ľudia. Kedysi sebavedomý roľník už nejestvoval. Poľnohospodárske družstvo - založené v obci roku 1952 - nefungovalo. Bolo v Úpadku. Neboli peniaze na mzdy, sezónne práce

vykonávali väčšinou neplatení brigádnici - študenti a vojaci. Štátna moc prikázala Matrkovi, že bude pracovať na JRD v obci ako robotník. Postupne prešiel všetkými pracoviskami. Rastlinnou a živočíšnou výrobou i prácou na stredisku dopravy a mechanizácie. Napriek dlhoročnému väzeniu bol zdravý, silný a, ako vždy, v práci usilovný.

Po dlhých rokoch stále neúspešného družstva vzali sami členovia jeho osud do vlastných rúk. V roku 1965 si zvolili za predsedu Matrku. Jeho pracovitosť a poctivý prístup k rl1ll'om sa postupne začali prenášať aj na ďalších cudzincov družstva. JRD Lamač dosahovalo dobré výsledky, rudia si prÚcu v;ižili a po určitom bsc družstvo patrilo medzi najlepšie v kraji. V roku 1971 prišlo k zlÚčeniu troch susedných družstiev - Devínskej Novej Vsi, Lamača a Záhorskej Bystrice do jedného družstva Devín. Hospodársky dvor družstva v Lamači, ktorý sa v rámci zlúčeného družstva špecializoval na živočíšnu výrobu, viedol vtedy už 67 -ročný Matrka až do svojej smrti. Priamo v práci na hospodárskom dvore, ktorý inak hol na jeho pozemku, utrpel mozgovú príhodu a po štyroch týždľ10ch zomrel v nemocnici v Bratislave v nedožitých 74 rokoch života.

Niekoľko slov na záver

Jeho matka, ktorá bola od roku 1921 vdovou, a ktorej jediný syn Valent bol v rokoch 1948-1957 vo väzení, predsa len sa dožila jeho návratu z väzenia. Zomrela v roku 1966. Spolu s jeho manželkou vychovali tri deti a čiastočne dokončili rozostavaný ,rodinný dom. Najstaršia dcéra bola vydatá, mala dve dcérky - tiež dvojičky. V roku 1979 oslávili manželia Matrkovci zlatú svadbu v kruhu svojej rodiny, priateľov a známych. Vykonali aj ďakovné púte do Ríma a Lúrd za prežitý život. V roku 1979 mu zomrela manželka a rok po jej smrti zomrel aj on. Totalitný režim netrestal len rodičov. Trestal aj ich nevinné deti. Nemohli študovať a vybrať si také povolanie, aké by chceli. Napriek tomu v živote sa nestratili. Najstaršia dcéra pokračuje po roku 1989 v práci, ktorú začal jej otec. Je členkou obnovenej Demokratickej strany, členkou a funkcionárkou obnovenej Konfederácie politických väzňov Slovenska. Je predsedníčkou predstavenstva Lesného spoločenstva v Lamači, ktoré bolo po jeho zrušení v roku 1958 opätovne založené v roku 1991. Lesnú spoločnosť v Lamači založil v roku 1938 a viedol ju až do svojho zatknutia práve jej otec Valentín Matrka.

Zaznamenal: Emil Dohnanec