Historické jadro obce Lamač

Túto pamätihodnosť tvorí územie s najstaršou zástavbou bývalej obce Lamač. Toto územie je historickým jadrom dnešnej mestskej časti a má význam z hľadiska zachovania genia loci a historickej stopy urbanistického vývoja Lamača.

Predmetom tejto pamätihodnosti je ochrana a revitalizácia pôvodného „obrazu obce“. V prípade obce Lamač, pôvodnej urbanistickej štruktúre zodpovedá územie - hlavný uličný priestor -Vrančovičová ulica, s dominantným objektom Kostola sv. Margity, ktorej spodný koniec kolmo nadväzuje na cestu do Bratislavy.
V tejto časti obce je aj cintorín. Ide tu o najcennejšie, pomerne zachované domoradie, ktoré však značne utrpelo neregulovanými úpravami pôvodnej stavebnej štruktúry v posledných desaťročiach.
Územie Vrančovičovej ul., je územie s najviac zachovanou pôvodnou zástavbou, resp. územie s dobre zachovanou pôvodnou urbanistickou štruktúrou.

Základom urbanistickej štruktúry obce Lamač je pozdĺžna stredoveká parcela. Preferovaný spôsob zástavby týchto parciel bol v minulosti výlučne domom s dvojosovou fasádou s trojuholníkovým štítom a sedlovou strechou. Dom mal 3 obytné priestory, vstup do domu bol z bočnej fasády. Za obytnou časťou nasledovali, v línii domu, hospodárske budovy. Rozšírená forma bola aj aditívne radené dva obytné domy za sebou.

Medzi špecifiká typológie ľudového domu v Lamači patrí:

• dvojosová fasáda, štíty prevažne zasunuté, s rôznou perforáciou štítu.,
• fasáda od štítu je oddelená odkvapovou strieškou, prípadne profilovanou rímsou.,
• sedlové strechy, uhol 45 stupňov.,
• strešná krytina pálená, ale aj šindeľ.,
• vstup do domu je z bočnej fasády, vstupy sú lemované murovanými výpustkami – žudro.,
• žudrá majú polstĺpikové piliere.,
• otvorené dvory.,
• radenie objektov za sebou – hĺbková zástavba dvorov.,
•  domy nie sú podpivničené.,

Horný koniec Vrančovičovej ulice sa vidlicovo otvára na dve strany. Južným smerom - Rajtákova ul. smeruje ku Kaplnke sv. Rozálie, severná ulica je Zhorínska. Tieto ulice tvoria územie hodnotnej, avšak kompozične-významovo sekundárnej zástavby. Tieto ulice mali pôvodné domy menšie, parcely sú rôznych tvarov, hĺbková zástavba dvorov, sa vzhľadom na konfiguráciu terénu nemala ako rozvinúť.
V obci sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky (Kostol sv. Margity, Pomník padlým a Kaplnka sv. Rozálie) – všetky stavebné zásahy do pamiatky i jej blízkeho okolia treba koordinovať, v zmysle pamiatkového zákona, s KPÚ BA.
Kvalitu verejných priestorov územia determinuje doprava, najmä statická (parkovanie), stav povrchov aj centrálneho zeleného pásu Vrančovičovej ulice - priestoru, kde je dnes prekrytý zberač vody . Tento priestor sa stáva miestom , kde sú viaceré pomníky, pamätníky, ktoré spolu s Kostolom sv. Margity, objektom starej fary a Pomníkom padlým, sa stávajú duchovným centrom celej mestskej časti. Toto územie v sebe skrýva veľký potenciál

Text: PhDr. Jana Hamšíková, Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave